Trias (gr. - trojdielny) je najstarší útvar mezozoika. Začal sa asi pred 251 mil. a skončil sa pred 199,6 mil. rokov. Predchádzalo mu prvohorné obdobie perm a po ňom nasledovala jura. Začiatok aj koniec triasu bol poznamenaný veľkými vymieraniami.
Názov trias po prvý krát použil nemecký geológ Friedrich von Alberti ako súhrnné označenie pre vrstvy pestrých pieskovcov (buntsandstein), lastúrnatých vápencov (muschenkalk) a pestrých slieňov (keuper).
Živočíchy
Moria triasu sa vyznačovali množstvom amonitov a belemitov. Amonity, ktoré predtým v perme zaznamenali veľké vymieranie sa v tomto období diverzifikovali z jedinej preživšej vývojovej línie. V spodnom triase sa objavili nové druhy koralov a prvé kostnaté ryby, ktoré dne tvoria 90 % všetkých druhov rýb. Na suchu sa rozšírili obojživelníky (amphibia) a plazy (reptilia) a najmä jeden z ich nadradov - dinosaury. Vo vrchnom triase možno pozorovať prvých predkov cicavcov. Išlo o veľmi primitívne vačkovce a vajcorodé cicavce.
Jedným zo živočíchov žijúcich v triase bol aj Plateosaurus
Rastliny
Vymieranie na konci Permu značne zmenilo flóru. Suchozemské rastliny naďalej vzdorovali suchej klíme. Prasličky lycopodiophyta zastupovali už len nižšie druhy, najmä rod Pleuromeia, ktorý dorastal do výšky max. 2 metre. Typické sú cykadeiidy Benetoitales podobné cykasom (ale nie su s nimi príbuzné), ginká (v súčasnosti žije z nich iba známe Ginko dvojlaločné) či glossopteris. Zo zelených rias boli v triase významné rody diplopora a teutlopora, ktoré sa podieľali na tvorbe diploporových vápencov a dolomitov
Trias
Spodný trias
Stredný trias
Vrchný trias
Indu
Olenek
Anis
Ladin
Karn
Norik
Rét